Prvá zmienka o Lamači je známa zo 16. storočia, kedy bola oblasť osídlená chorvátskymi kolonistami. Vinárska a ovocinárska obec, ktorá zásobovala bratislavské trhy, sa v roku 1946 stala súčasťou Bratislavy.



Najmenšia mestská časť sa postupne stala domovom mnohých Bratislavčanov, ktorí tak bývajú v hlavnom meste a zároveň v tichej a dodnes vidieckej lokalite. Obľúbenými miestami, nielen Lamačanov, sú letné kúpalisko, zimný štadión, či okolité a rýchlo dostupné lesy. Lamač si žije vlastným životom a ešte dnes sa mnohí stretávajú pri Pantlovi, hoci tento podnik už vyše 20 rokovne funguje. Architektonicky tu vyniká a upúta, dnes už zatvorený s neistou budúcnosťou, brutalistický obchodný dom od architektov Petra Černa a Stanislava Spáčila. Lamač je však aj naďalej malou vidieckou oázou na mape Bratislavy a preto všetci tí, ktorí sa tu usídlili, naň nedajú dopustiť.
Autor textu: Štefan Cipár
Tento náš print je už žial vypredaný. Môžte nás sledovať aby vám iný limitovaný print neunikol, alebo si kúpiť jeden z našich nelimitovaných.